Prečo sú americké domy ako domčeky z karát?

Ak ste niekedy videli zábery amerických domov zničených po hurikánoch, požiaroch či tornádach, iste vás napadlo: Prečo sú také krehké a nevymyslia niečo lepšie? V porovnaní s našimi tehlovými či betónovými domami pôsobia americké drevostavby ako domčeky z karát, ktoré zhodí aj silnejší vietor. Má to však svoje dôvody.

Korene v osídľovaní divokého západu

Keď prví európski osadníci prišli do Severnej Ameriky v 17. storočí, boli ohromení bohatstvom lesov. Drevo bolo ľahko dostupné, opracovateľné aj s obmedzeným náradím a rýchlo sa z neho dalo stavať. Preto niet divu, že sa stalo dominantným stavebným materiálom.

Typickým príkladom je Fairbanks House v Dedham, Massachusetts. Táto zrubová stavba z roku 1641 je najstarším dreveným domom v USA.

Drevo neskôr začalo ustupovať pre riziko požiarov, no po vynájdení „balloon frame“ konštrukcie v 30. rokoch 19. storočia sa znovu vrátilo do popredia.

Rozhoduje dostupnosť a cena

V 19. a začiatkom 20. storočia zažili USA enormný stavebný boom, ktorý formovali ekonomické tlaky. Lacné a rýchle stavebné metódy boli veľmi žiadané a množstvo ľahko dostupného stavebného dreva spolu s vynájdením klincov vyrobených strojovo viedli k rozšíreniu „balloon frame“ a neskôr „platform frame“ konštrukcií.

Tieto techniky využívajúce štandardizované drevené trámy a dosky zjednodušili a zlacnili výstavbu.

Podľa historika Harveyho Greena tieto metódy v kombinácii so stúpajúcimi mzdami stavebných robotníkov znížili náklady z cca $5000 na $1000 až $2000 za priemerný dom začiatkom 20. storočia.

Aj keď tehly a kameň boli považované za hodnotnejšie, drevo vyhrávalo cenou.

Takisto finančné inštitúcie dlho ponúkali dlhšiu dobu splácania hypoték na drevostavby ako murované stavby, čo ich popularitu ďalej posilnilo.

Kultúra mobility a dočasnosti

Na rozdiel od Európy, kde domy zvyknú zostávať v rodine po generácie, v Amerike bolo bežné sťahovať sa za prácou cez celú krajinu. Ľudia neplánovali žiť na jednom mieste celý život.

Konzumná kultúra tiež znamenala, že domy nemuseli vydržať veky.

Architektúrna historička Gwendolyn Wright to zhodnotila takto: „Dočasnosť domov vyjadruje mentalitu ľudí, ktorí vedia, že sa pravdepodobne odsťahujú inam alebo budú chcieť vynovený dom“.

Náchylnosť na prírodné katastrofy

Americké domy však za svoju dostupnosť a flexibilitu platia rizikom zničenia prírodnými živlami. Florida, pobrežie Mexického zálivu alebo Veľké prérie sú nechválne známe ničivými hurikánmi a tornádami.

Len tornáda v roku 2011 zničili takmer 550,000 domov. Požiare sú ďalšou hrozbou, každoročne ich v domoch vypukne vyše 350,000.

Drevostavby sú voči týmto katastrofám mimoriadne zraniteľné. Silné vetry ľahko strhávajú strechy, požiare sa rýchlo šíria vďaka horľavosti materiálov.

Najvážnejšie škody zvyknú utrpieť práve drevené konštrukcie domov. Porovnania škôd po tornáde v Moore v Oklahome ukázali až 6-násobne vyššie škody na domoch s drevenou konštrukciou ako murovaných.

Nové materiály a metódy ako cesta vpred

V snahe zvýšiť odolnosť a trvanlivosť domov sa architekti a stavbári začínajú obracať k novým materiálom a metódam. Jedným príkladom je stavba z lisovanej hliny (tzv. „rammed earth“).

Tento materiál prekvapivo dobre odoláva vetru, dažďu i ohňu.

Iným trendom je lepšie previazanie drevostavieb oceľovými prvkami a kotvenie k základom, čo zlepšuje odolnosť voči vetru.

Nanášanie špeciálnych ohňovzdorných náterov na drevo zvyšuje požiarnu odolnosť. Zdokonalené izolačné materiály zase zlepšujú energetickú efektivitu drevených domov.

Čo myslíte, zostanú Američania verní tradícií cenovo dostupných, no neodolných drevostavieb? Alebo siahnu po odolnejších, no potenciálne drahších alternatívach? Budúcnosť amerického bývania je otvorená.