Nepriateľská architektúra nekomplikuje život len luďom bez domova

Nepriateľská architektúra je termín, ktorý opisuje špecifický prístup k urbanistickému dizajnu. Jeho cieľom je usmerňovať alebo obmedzovať správanie ľudí vo verejnom priestore. Tento fenomén je rozšírený najmä v zahraničných veľkomestách, no postupne sa objavuje aj u nás na Slovensku.

Viete si predstaviť, že by ste si nemali kde sadnúť v parku? Alebo že by vás z lavičky na autobusovej zastávke bolel chrbát?

Možno ste si už všimli nezvyčajne tvarované lavičky, dlažbu s výčnelkami alebo betónové kvetináče na miestach, kde by sa dalo posedieť.

Toto všetko sú príklady nepriateľskej architektúry – fenoménu, ktorý je v zahraničí už dobre známy a postupne si razí cestu aj do našich miest.

Savonlinnas Art School, Finland pic.twitter.com/gRcLwZZFSQ

— Hostile Design (@hostiledesign) August 17, 2022

Čo je nepriateľská architektúra?

Nepriateľská architektúra využíva prvky mestského prostredia (lavičky, rímsičky, živé ploty, múriky či steny) tak, aby zámerne ovplyvňovala správanie ľudí.

Vo svete ju nájdeme všade, najmä vo veľkých metropolách. Postupne sa však objavuje aj v slovenských mestách.

Možno ste si už všimli lavičky, na ktorých sa skôr opierate, ako sedíte. Pohodlne sa na nich neposedí a už vôbec sa tam nedá ľahnúť či prespať. To je typický príklad nepriateľskej architektúry.

Hlavným cieľom nepriateľskej architektúry je väčšinou odradiť ľudí bez domova alebo ďalšie osoby, aby sa na verejných priestranstvách nezdržiavali príliš dlho či si tam nedovolili napríklad prespať.

Ďalšie príklady nepriateľskej architektúry

• Lavičky s opierkami rúk v strede, ktoré bránia ľuďom ľahnúť si.
• Betónové kvetináče, stĺpiky či iné bariéry na miestach vhodných na sedenie.
• Kovové hroty či ostňe na rímsach, parapetoch alebo pod priechodmi.
• Nerovná či hrboľatá dlažba v okolí obchodov, ktorá odrádza od posedávania.
• Kropidlá na pravidelné zmáčanie priestoru, kde by sa dalo prespať.
• Oplotené kryté čakárne na zastávkach MHD, uzamknuté na noc.

Obeťami takýchto opatrení sú najčastejšie menšiny s malou spoločenskou a politickou silou, obvykle ľudia bez domova. Sťažnosti, že si nemajú kde sadnúť či ľahnúť, neberie nikto príliš vážne.

Nepochodia však ani mladí ľudia. Ich argumenty, že potrebujú verejný priestor na stretávanie sa či športovanie, nemajú vo svete veľkú váhu.

Wiesbaden Main Station, Germany pic.twitter.com/G63oKT5UR0

— Hostile Design (@hostiledesign) October 29, 2022

Dopad na nás všetkých

Hoci je nepriateľská architektúra namierená voči špecifickým skupinám, v konečnom dôsledku ovplyvňuje životy všetkých. Čakanie na autobus sa stáva nepohodlným a posedenie v parku už nie je také príjemné ako kedysi.

Verejné priestranstvá, kde sa komplikovane hľadá miesto na sedenie, nie sú atraktívne ani pre bežných obyvateľov.

Miesto toho, aby v nich trávili voľný čas či nadväzovali kontakty s okoloidúcimi, ich teraz len rýchlo prebehnú cestou domov či do práce.

Tento trend spôsobuje, že sa z miest po celom svete postupne vytráca spontánny verejný život. Ulice a námestia sa menia na sterilné tranzitné zóny bez sociálnej funkcie.

A to je presný opak toho, čo od zdravého mestského prostredia očakávame. Samozrejme, nie je to tak všade, ale je toho viac ako pred pár rokmi.